Paralelný ateliér
10 ║ 17.7. 2020 ║ Katarína Balážiková ║ 29 min
V tomto rozhovore sa znovu vraciame k otázkam grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie, konkrétne k jeho kritickým a angažovaným polohám, o ktorých sa budem rozprávať s Katarínou Balážikovou, grafickou dizajnérkou a pedagogičkou, spoluzakladateľkou platformy Open Design Network a mimovládnej organizácie Open Design Studio. Katarína získala doktorát na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU a vo svojej dizertačnej práci sa zaoberala výskumom kritickej praxe v oblasti grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie. Za tému toho rozhovoru som vybrala krátky úryvok, z čoho iného, ako z manifestu First things First, hoci nie z pôvodného od Kena Garlanda z roku 1964, ale z toho obnoveného z roku 2000, v ktorom sa píše: „Navrhujeme obrátenie priorít v prospech užitočnejších, trvalejších a demokratickejších foriem komunikácie – obrat v uvažovaní od marketingu produktov smerom k skúmaniu a tvorbe nového druhu významu.”
9 ║ 10.7. 2020 ║ Richard Sťahel ║ 29 min
Téma: Cesta späť je dlhá a ja vás prosím. Vráťte sa domov teraz.
Antropocén časť II. — Čo príde po Antropocéne
Toto je druhá časť rozhovoru s docentom Richardom Sťahelom na tému Antropocén. Prvú časť rozhovoru si môžete vypočuť tu. V tejto časti rozhovoru sa rozprávame o tom, či máme v histórii ľudstva nejaké pozitívne precedensy civilizácii, ktoré dokázali žiť udržateľne v rámci obmedzených zdrojov, a taktiež sa pána docenta pýtam, čo príde po Antropocéne. V histórii ľudstva doteraz zanikla prakticky každá civilizácia, s výnimkou tej čínskej. Takmer pri všetkých zánikoch civilizácii zohralo prekročenie limitu udržateľnosti veľmi dôležitú rolu. Negatívnych precedensov je teda mnoho. Humanitné vedy nás učia, ako kolabovali predošlé civilizácie a my aj napriek tomu konáme, akoby tej našej, industriálnej, nič podobné nehrozilo. V nových podmienkach planéty, ktoré definuje klimatická nestabilita Antropocénu fungujeme so starými svetonázormi a modelmi uvažovania. Jednou z mnohých obáv dôsledkov klimatickej krízy je, že tieto zmeny rozvrátia spoločnosť natoľko, že prestane existovať ako celok.
8 ║ 3.7. 2020 ║ Richard Sťahel ║ 30 min
Téma: Zadržte dych, pokiaľ ste v bezpečí.
Antropocén časť I. — Éra človeka
Antropocén je pomerne nový geochronologický termín, označujúci obdobie, v ktorom ľudia svojou činnosťou začali ovplyvňovať zemský ekosystém na globálnej úrovni. Hoci sa termín Antropocén pôvodne odkazuje na geológiu, štandardne sa už používa aj v kontexte iných vied – biológie, sociológie, ekológie, ekonómie, politológie, či filozofie. Mojim hosťom je docent Richard Sťahel, filozof a vysokoškolský pedagóg. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Filozofického ústavu Slovenskej Akadémie Vied v Bratislave a špecializuje sa na environmentálnu a politickú filozofiu a tiež filozofiu ľudských práv. Rozhovor s docentom Richardom Sťahelom som sa rozhodla uverejniť v dvoch častiach, pretože mal pôvodne celý viac ako 2 hodiny. Antropocén, ktorý je bezprostredne spätý s klimatickou krizou, je témou oboch z nich. V prvej časti sa s docentom Sťahelom rozprávame o tom, čo to vlastne Antropocén je, aké podmienky ho definujú a prečo na tak závažné varovania vedcov a dokonca aj na našu bezprostrednú skúsenosť so zmenou klímy ako spoločnosť nereagujeme.
Dobré? Zlé? Digitálne hry sú predmetom mnohých polemík. Hry sú vášeň, hry sú hobby. Hry sú únikom, hry sú často násilné a podporujú rodové stereotypy, ale mnohé hry podporujú pozornosť, kritické myslenie, či spoluprácu alebo napríklad pomáhajú pri učení. Hry sú návykové, ale aj obohacujúce a inšpiratívne. Hry reflektujú mnohé problematické spoločenské fenomény a sú fenoménom samé o sebe. A hry sú biznis. Dlhú dobu bol v hernom priemysle zaužívaný jeden monetizačný model, ktorý spočíval v tom, že hra bola uvedená do predaja za určenú jednorázovo uhradenú cenu. V posledných rokoch sa však medzi najziskovejšie modely zaradil takzvaný free-to-play model, ktorého monetizácia spočíva na mikrotranzakciách. V súvislosti s mikrotransakciami sa hovorí o tzv. predátorskej monetizácii, či o vykorisťovaní pozornosti. S mojim hosťom sa rozprávam o týchto mechanikách ale taktiež o tom, ako dizajnovať etickejšie hry a akým ďalším etickým výzvam čelí herný priemysel?
Žijeme v demokracii. Učíme sa o tom od základných škôl a považujeme to za fakt. Moje nedávne zistenie, že demokracii je viacero, a nie len jedna, bolo pre mňa osobne, dosť prekvapivé. Tá naša, má mnoho prívlastkov, najčastejšie ju však nájdeme pod názvom liberálna demokracia. A objavujú sa názory, že tento typ demokracie je v kríze. Túto pomerne náročnú tému som si dovolila trochu odľahčiť a za zdrojový obrázok som vybrala jeden z príspevkov od facebookovej stránky Genitív na dnešný deň, a je ním slovo "vízií". Pretože vízie, podľa mňa, celkom presne popisuje podstatu toho, o čom sa budeme rozprávať s mojim hosťom Petrom Daubnerom. A totiž o teóriách rozličných demokratických vizií a predovšetkým o prevládajúcej vízii neoliberalizmu. Peter Daubner je ekonóm, filozof, politológ a politický teoretik.
5 ║ 12.6. 2020 ║ Lucia Dubačová ║ 26 min
Téma: Máme paleolitické emócie, stredoveké inštitúcie a božskú technológiu
Digitálna revolúcia a nová citlivosť
Témou rozhovoru je výrok Edwarda O. Wilsona: "Máme paleolitické emócie, stredoveké inštitúcie a božskú technológiu." (2009) Za desať rokov od vypovedania týchto slov sa technológie posunuli vpred ďalším míľovým krokom. O našich emóciách, a bohužiaľ ani o inštitúciách, sa to však povedať nedá. Čelíme situáciám a výzvam, ktoré často nie sme schopní v plnej miere pochopiť, ani analyzovať, nieto na ne adekvátne reagovať. Mojou hosťkou je Lucia Dubačová, medzinárodná kultúrna manažérka a kurátorka, zakladateľka a zároveň aj riaditeľka festivalu Sensorium a expert pre rozvoj dizajnu a digitálneho umenia v Slovenskom centre dizajnu. S Luciou sa budeme rozprávať o mnohých zaujímavých otázkach týkajúcich sa digitálnej revolúcie a napríklad aj o tom, či nám môže akási "nová citlivosť" pomôcť k tomu, aby sme sa nakoniec nestali obeťami našich osobných digitálnych čierných skriniek.
Témou rozhovoru je krátka, veľmi výstižná citácia z článku The Politics of Design od holandského dizajnéra Rubena Patera. Prečo je porozumenie tomu, čim je (de)formované naše nahliadanie na svet pre dizajnérov tak dôležité? Tento rozhovor začneme výborným príkladom, ktorý je dizajnérom určite blízky, pretože ide v širšom zmysle o data vizualizáciu a je ním mapa sveta, s ktorou sa stretávame od našich základných škôl. Mojou hosťkou je Kristína Országhová. Umelkyňa, redaktorka mesačníka Kapitál a spoluorganizátorka Bratislava BAK Summer School. Prostredníctvom máp sa s Kristínou budeme rozprávať o tom, čo to je a ako sa prejavuje koloniálne myslenie, kde všade môžeme sledovať jeho dôsledky a ako môžme pracovať na jeho odstraňovaní a odhaľovaní v nás samotných.
3 ║ 29.5. 2020 ║ Robo Mihály ║ 24 min
Téma: Nakopávanie korporátnych zadkov topánkami z pneumatík
Rozhovor o subverzivite začíname dvomi príkladmi. Prvým je hnutie Adbusters, označované za antikapitalistické, antikonzumeristické a často aj anarchistické. Pred niekoľkými týždňami sa na ich hlavnej stránke na webe nachádzala obrovská reklama na topánky z recyklovaných pneumatík, ktoré boli zlacnené zo 135 na 99 dolárov. V reklame smeruje na špičku topánky šípka s textom "Skvelý bod pre nakopávanie korporátnych zadkov." Druhým príkladom je video z Kene, v ktorom muž priamo na ulici vyrába na počkanie sandále z použitých pneumatík na mieru. Spolu s mojim hosťom, filozofom, študentom dokumentaristiky a aktivistom, Robom Mihálym sa pokúsime odpovedať si na otázky, aké sú možnosti a metódy subverzivity, čo definuje efektívnu subverzivitu a či a ako je možné byť subverzívny v umení a dizajne.
2 ║ 22.5. 2020 ║ Jozef Kovalčík ║ 28 min
Názov a zároveň aj téma rozhovoru je krátky výňatok z textu, z roku 1929, ktorý sa nachádzal priamo na titulke časopisu Slovenská Grafia a obhajuje význam a dôležitosť reklamy pre prospešnejší a lepší život všetkých ľudí. Medzi časom sa však vzťah dizajnu a reklamy skomplikoval. Ako píše Steven Heller: "Grafickí dizajnéri sa dištancovali od reklamy rovnakým spôsobom, ako deti, ktoré kladú čo najväčší možný priestor medzi seba a svojich rodičov." O tejto zaujímavej téme sa budem rozprávať s filozofom, teoretikom dizajnu a estetikom Jozefom Kovalčíkom.
Špekulatívne metódy, či špekulatívny dizajn zatiaľ na Slovensku nemožno radiť medzi etablované postupy, hoci individuálne dizajnérske príklady nájdeme bez pochyby aj v našich končinách. Jedným z nich je aj Šimon Chovan, ktorý sa špekulatívnym dizajnom zaoberá výskumne, čo sa pretavuje aj do jeho dizajnérskej a umeleckej tvorby. Spolu so Šimonom hovoríme o tom, čo vlastne špekulatívny dizajn je, čo ho odlišuje od štandardnej dizajnérskej produkcie, či majú špekulatívne metódy potenciál reagovať na súčasné krízy vo svete a o mnohom inom. Tému dal tomuto rozhovoru výňatok z textu od Benjamina Brattona — On Speculative Design.