10 ║ 17.7. 2020 ║ Katarína Balážiková ║ 29 min

 

Téma: Navrhujeme obrátenie priorít v prospech užitočnejších, trvalejších a demokratickejších foriem komunikácie.

O kritickom dizajne

00:00 / 01:04
Screenshot_4.png
Screenshot_2.png
Screenshot_3.png

 

 

V tomto rozhovore sa znovu vraciame k otázkam grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie, konkrétne k jeho kritickým a angažovaným polohám, o ktorých sa budem rozprávať s Katarínou Balážikovou, grafickou dizajnérkou a pedagogičkou, spoluzakladateľkou platformy Open Design Network a mimovládnej organizácie Open Design Studio. Katarína získala doktorát na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU a vo svojej dizertačnej práci sa zaoberala výskumom kritickej praxe v oblasti grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie.

 

Za tému toho rozhovoru som vybrala krátky úryvok, z čoho iného, ako z manifestu First things First, hoci nie z pôvodného od Kena Garlanda z roku 1964, ale z toho obnoveného z roku 2000 (1). Píše sa tam: „Navrhujeme obrátenie priorít v prospech užitočnejších, trvalejších a demokratickejších foriem komunikácie obrat v uvažovaní od marketingu produktov smerom k skúmaniu a tvorbe nového druhu významu.” Rick Poynor hovorí na margo pôvodného manifestu First Things First, že jeho kľúčovým argumentom bola „urgentná potreba zachovať priestor pre iné formy myslenia, iné emócie a iné spôsoby bytia na tomto svete.” (2)

 

Kritický alebo angažovaný dizajn, či spoločensky zodpovedný dizajn, dizajnérsky aktivizmus, vizuálny žurnalizmus, špekulatívny dizajn, transition design – tých prístupov sa za posledné desaťročia sformovalo mnoho – sú v podstate reakcie na súčasný, z pohľadu týchto iniciatív, neuspokojivý stav dizajnu a jeho role v spoločnosti. Aj napriek tomu, že v nich nájdeme mnohé odlišnosti, tieto prístupy vykazujú aj isté spoločné znaky, pričom ten najhlavnejší je asi to, že sa voči niečomu vyhraňujú, podobne ako to robia aj autori spomínaného manifestu. Vzniká teda potreba zadefinovať predmet vymedzenia a pomenovať tie vlastnosti týchto prístupov, ktoré ho odlišujú od tradične vnímaného dizajnu. Katarína Balážiková pomenovala túto spoločnú vlastnosť ako kritickosť, ktorá zákonite vedie k spochybňovaniu metód, modelov, výstupov dizajnu, ako aj dizajnu ako takého. Za jednu z hlavných vlastností tradičného dizajnu považuje Katarína formalizmus, teda orientovanie sa dizajnu na prevažne formálne otázky vizuality. Rozdiel medzi kritickým a formalistickým prístupom ilustruje na príklade plagátov Jana van Toorna, holandského dizajnéra a predstaviteľa kritického dizajnu a jeho súčasníka, Wima Crouwela, zástancu tzv. racionálneho dizajnu (3). Ich vzájomná konfrontácia v roku 1972 sa zapísala do dejín dizajnu ako The Debate (4). Otázky etiky, morálky a spoločenskej zodpovednosti však rozdeľujú dizajnérov doteraz a v dizajnérskej praxi sa s nimi skôr, či neskôr stretne každý z nás.

 

O hosťke

Katarína Balážiková je grafická dizajnérka a pedagogička. Je spoluzakladateľkou platformy nezávislých grafických dizajnérov Open Design Network a taktiež spoluzakladateľkou mimovládnej organizácie Open Design Studio, ktorá sa venuje kritickým témam pomocou nástrojov vizuálnej komunikácie a zaoberá sa rozličnými sociálnymi a politickými aspektmi dizajnu. Katarína získala doktorát na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU a vo svojej dizertačnej práci sa zaoberala výskumom kritickej praxe v oblasti grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie. Jedným z výsledkov dizertačnej práce je aj projekt Critical Daily, ktorého cieľom je budovanie databázy kritického dizajnu. Vo svojej praxi sa okrem profesionálnej praxe zameriava na výskum, kritickú prax a spoločensky angažovaný dizajn.

 

 

Zdroje

 

(1) First Things First. 1999. Emigre #51. Printed at American Web, Denver, CO. Art director and editor: Rudy VanderLans.
Emigre Fonts: Zuzana Licko. Zdroj: https://www.emigre.com/Magazine/51  [10. júl 2020]

Screenshot_4.png

 

 

(2) Poynor, Rick in Balážiková, Katarína: Critical Daily
Kritická prax v grafickom dizajne v mediálnej spoločnosti.
2017. s. 20 (113 s.). Dizertačná práca. VŠVU.

Pôvodný zdroj

 

Ako Rick Poynor uvádza v jednej svojej esejí, kľúčovým argumentom manifestu First Things First bola
„zväčšujúca sa urgentná potreba zachovať priestor pre iné formy myslenia, iné emócie a iné spôsoby bytia na tomto svete”.

 

 

(3) Balážiková, Katarína: The key figure of critical practice is Jan van Toorn. 2017. Critical Daily. Zdroj: https://www.criticaldaily.org/?project=205 [15. júl 2020]

Screenshot_3.png

 

 

(4) The Debate. 2015. Design Observer. Zdroj: https://designobserver.com/feature/the-debate/38883/ [15. júl 2020]