Ľudstvo zažilo od svojho vzniku niekoľko revolúcii, pričom každá bola od toho momentu považovaná za najdôležitejšiu revolúciu ľudského druhu. Vedci, teoretici a myslitelia hovoria, že naša spoločnosť sa nachádza v procese ďalšej zásadnej revolúcie, ktorá do veľkej miery ovplyvní prakticky všetky oblasti našich životov. Nájdeme ju pod mnohými názvami, najčastejšie asi 4. priemyselná revolúcia, vedecká revolúcia, technologická revolúcia alebo digitálna revolúcia.

​

Pred desiatimi rokmi sa profesora Harvardu a renomovaného zakladateľa sociobiológie Edwarda O. Wilsona, niekto spýtal, či ľudia budú schopní vyriešiť krízy, ktorým budú čeliť v priebehu nasledujúcich 100 rokov. Odpovedal, že „áno, ak budeme úprimní a múdri,“​ pretože skutočný problém ľudstva je nasledujúci: „Máme paleolitické emócie, stredoveké inštitúcie a božskú technológiu.“ (1)

Za tých desať rokov sa technológie posunuli vpred ďalším míľovým krokom. O našich emóciách, a bohužiaľ ani o inštitúciách, sa to však povedať nedá. Čelíme situáciám a výzvam, ktoré často nie sme schopní v plnej miere pochopiť, ani analyzovať, nieto na ne adekvátne reagovať, a to či už ako jednotlivci alebo ako spoločnosť. Na našich životoch sa digitálna revolúcia odráža zásadným spôsobom - na našich vzťahoch s inými ľuďmi, s prostredím, ktoré nás obklopuje, na vnímaní seba samého, na našej psychike, na spôsobe ako komunikujeme, trávime čas, ako milujeme, ako vychovávame deti, odráža sa to na spoločenskej dynamike, spoločenskej štruktúre, na inštitúciách a dokonca aj na "neotrasiteľných" pojmoch ako je pravda, či demokracia.

​

Výrok, ktorý je témou tohto rozhovoru, sa nachádza aj v texte tohtoročného Sensoria, pretože ho rád používa Tristan Harris, spoluzakladateľ Center for Humane Technology (2). Vo svete nie je veľa združení a iniciatív, ktoré sa snažia adresovať problémy digitálnej revolúcie, preto je Center for Humane Technology obzvlášť dôležitý príklad toho, ako možno pracovať na zmene technológii k lepšiemu, napríklad aj zmenou dizajnérskeho prístupu a optiky. V CfHT hovoria o tzv. human downgrading, teda o ľudskej degradácii a znižovaní kvality ľudského života, ktoré je spôsobené technológiami, uvedomujú si potrebu zmeny a aktívne sa o ňu snažia.

​

Mojou hosťkou je Lucia Dubačová, medzinárodná kultúrna manažérka a kurátorka so zameraním na digitálne a multimediálne umenie a dizajn. Lucia je zakladateľka a zároveň aj riaditeľka festivalu digitálneho umenia a kultúry Sensorium a pracuje ako expert pre rozvoj dizajnu a digitálneho umenia v Slovenskom centre dizajnu. S Luciou sa budeme rozprávať o mnohých zaujímavých otázkach týkajúcich sa digitálnej revolúcie a napríklad aj o tom, či nám môže akási nová citlivosť pomôcť k tomu, aby sme sa nakoniec nestali obeťami našich osobných digitálnych čierných skriniek.