Toto je druhá časť rozhovoru s docentom Richardom Sťahelom na tému Antropocén. Prvú časť rozhovoru si môžete vypočuť tu, pán docent v nej vysvetľuje, čo je to Antropocén, aké podmienky ho definujú a prečo na tak závažné varovania vedcov a dokonca aj na našu bezprostrednú skúsenosť so zmenou klímy ako spoločnosť nereagujeme.  

 

V tejto časti rozhovoru sa rozprávame o tom, či máme v histórii ľudstva nejaké pozitívne precedensy civilizácii, ktoré dokázali žiť udržateľne v rámci obmedzených zdrojov, a taktiež sa pána docenta pýtam, čo príde po Antropocéne.

V histórii ľudstva doteraz zanikla prakticky každá civilizácia, s výnimkou tej čínskej. Takmer pri všetkých zánikoch civilizácii zohralo prekročenie limitu udržateľnosti veľmi dôležitú rolu. Negatívnych precedensov je teda mnoho a ani pri čínskej civilizácii sa nedá hovoriť o udržateľnom hospodárení s prírodnými zdrojmi. Humanitné vedy nás učia, ako kolabovali predošlé civilizácie a my aj napriek tomu konáme, akoby tej našej, industriálnej, nič podobné nehrozilo. V nových podmienkach planéty, ktoré definuje klimatická nestabilita Antropocénu fungujeme so starými svetonázormi a modelmi uvažovania.

 

Jednou z mnohých obáv dôsledkov klimatickej krízy je, že tieto zmeny rozvrátia spoločnosť natoľko, že prestane existovať ako celok. Nové koncepty usporiadania spoločnosti na planéte, ktorá voči nám, a ani voči životu ako takému, nebude tak žičlivá, zatiaľ nemáme. Odvádza nás to k dystopickým scenárom, do sveta, v ktorom vyvstanú mnohé morálne a existenciálne dilemy (1), v ktorom sa spoločnosť roztriešti na kmene, alebo jednotlivcov, v ktorom sa nerozpráva o Antropocéne, ale bojuje o prežitie. Nedávna štúdia hovorí, že po Antropocéne príde éra tzv. Hothouse Earth (2). V takom klimatickom režime nebude možné udržať civilizáciu o takom počte ľudí a v podobe, ako ju poznáme dnes. Keď však chceme byť optimistickí, môžeme hľadať nádej v tom, že Antropocén a to, čo po ňom bude nasledovať, dá nášmu živočíšnemu druhu príležitosť prestať pôsobiť ako parazit a naučiť sa žiť na planéte s obmedzenými zdrojmi.  

 

Názov tohto rozhovoru je úryvok zo skladby od Nick Cave & The Bad Seeds – Anthrocene z albumu Skeleton Tree (2016), v ktorej Nick Cave spieva (3):

  

Zadržte dych, pokiaľ ste v bezpečí

Cesta späť je dlhá a ja vás prosím

Vráťte sa domov teraz.

 

Mojim hosťom je docent Richard Sťahel, filozof a vysokoškolský pedagóg. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Filozofického ústavu Slovenskej Akadémie Vied v Bratislave a špecializuje sa na environmentálnu a politickú filozofiu a tiež filozofiu ľudských práv. Zameriava sa na skúmanie príčin krízy globálnej priemyselnej civilizácie a filozofických, sociálnych a politických dôsledkov klimatických zmien a masového vymierania rastlinných a živočíšnych druhov.

​

Rozhovor s docentom Richardom Sťahelom som sa rozhodla uverejniť v dvoch častiach, pretože mal pôvodne celý viac ako 2 hodiny. Antropocén, ktorý je bezprostredne spätý s klimatickou krizou, je témou oboch z nich. Je to téma natoľko závažná, fascinujúca a desivá, že si zaslúži dve časti Paralelného ateliéru.

​

​