Rozhovor o subverzivite začíname dvomi príkladmi. Ten prvý, hnutie Adbusters, bolo vo svojich počiatkoch, pevne verím, definované úprimnou snahou o vytvorenie sociálneho hnutia, ktoré by bolo silnou opozíciou voči globálnemu kapitalizmu a konzumerizmu. Išlo o nádejný príklad suverzivity, vydávali nezávislé časopisy plne financované iba kupujúcimi, publikovali provokačné reklamy, politicky sa angažovali. Podarilo sa im taktiež zorganizovať niekoľko významných kampaní, ako napr. Occupy Wall Street, či Buy Nothing Day, ktorých cieľom bolo spytovať status quo.

​

V tomto kontexte pôsobí zarážajúco, že pred niekoľkými týždňami sa na ich hlavnej stránke na webe nachádzala obrovská reklama na topánky z recyklovaných pneumatík, ktoré boli zlacnené zo 135 na 99 dolárov. V reklame smeruje na špičku topánky šípka s textom „Skvelý bod pre nakopávanie korporátnych zadkov.“ (1) Vyvstáva teda otázka, čo sa stalo s tým radikálnym antikonzumne naladeným hnutím, že na svojej stránke predáva zlacnené topánky cenovo situované do vyššej strednej triedy? Nie je „nakopávanie korporátnych zadkov“ iba ďalší z marketingovo účinných sloganov? Je možné bojovať proti konzumu rovnakými nástrojmi, ktoré zároveň aj kritizujeme?

​

Druhým príkladom je video z Kene, v ktorom muž priamo na ulici vyrába na počkanie sandále z použitých pneumatík na mieru (2). Dá sa v tomto prípade hovoriť o subverzivite alebo ide o pôsobivú dizajnérsku vynaliezavosť, ale bez motivácie, či potenciálu byť subverzívnou silou?

 

Spolu s mojim hosťom, filozofom, študentom dokumentaristiky a aktivistom, Robom Mihálym sa pokúsime odpovedať si na otázky, aké sú možnosti a metódy subverzivity, čo definuje efektívnu subverzivitu a či a ako je možné byť subverzívny v umení a dizajne.

​