6 ║ 19.6. 2020 ║ Peter Daubner ║ 28 min

 

Téma: Krízy vízií

Neoliberalizmus a demokracia

00:00 / 01:04
Screenshot_14.png

Žijeme v demokracii. Učíme sa o tom od základných škôl a považujeme to za fakt. Moje nedávne zistenie, že demokracii je viacero, a nie len jedna, bolo pre mňa osobne, dosť prekvapivé. Tá naša, má mnoho prívlastkov, najčastejšie ju však nájdeme pod názvom liberálna demokracia. A objavujú sa názory, že tento typ demokracie je v kríze.


Túto pomerne náročnú tému som si dovolila trochu odľahčiť a za zdrojový obrázok som vybrala jeden z príspevkov od facebookovej stránky Genitív na dnešný deň (1), ktorá sa zaoberá hľadaním krásy v gramatickom páde - genitíve slovenských slov. Genitív, ktorý som z ich bohatého portfólia vybrala, je slovo "vízií". Pretože vízie, podľa mňa, celkom presne popisuje podstatu toho, o čom sa budeme rozprávať s mojim hosťom Petrom Daubnerom. A totiž o teóriách rozličných demokratických vizií a predovšetkým o prevládajúcej vízii neoliberalizmu.

Peter Daubner je ekonóm, filozof, politológ a politický teoretik. Špecializuje sa na neo- a post-marxistickú politickú teóriu, politickú a sociálnu filozofiu, teórie sociálnej spravodlivosti, teórie demokracie a na mnohé iné oblasti.

 

Liberalizmus je komplex názorov a postojov, ktoré sa snažia presadzovať a maximalizovať slobodu jednotlivca a jeho práva. Korene liberalizmus siahajú do osvietenstva, pričom od tej doby sa vyvinulo niekoľko typov a spôsobov chápania liberalizmu. Už s pojmom liberálnej demokracie (2) sa spája mnoho kritiky, ktorá spočíva obzvlášť v tom, že sa premenila len na akýsi politický manažment kapitalizmu a na základe tohto získala liberálna demokracia od teoretikov hneď niekoľko pomenovaní, ktoré práve tento problematický faktor zdôrazňujú. Medzi tieto pomenovania patrí napríklad oligarchická demokracia, tovarová demokracia, kapitalistická demokracia, parlamentný kapitalizmus a aj neoliberálna demokracia (pojem českého filozofa B. Horyna, pozri zdroj 2).

Neoliberalizmus je ekonomickou ideológiou, ktorá presadzuje trhový, divoký kapitalizmus a ekonomickú globalizáciu. Presadzuje taktiež individualizmus, voľný trh, súkromné vlastníctvo a odmieta zásahy štátu do ekonomiky. Je založený na procesoch privatizácie, deregulácie a liberalizácie a jeho cieľom je minimálny štát. Hlavnou kritikou neoliberalizmu je, že zo svojej povahy slúži predovšetkým bohatým a vládnucim vrstvám našej spoločnosti, pričom bežní občania, nemajú prístup ani k politickému boju, ani k možnosti niečo na tomto stave zmeniť. Preto je pojem neoliberálna demokracia založený na silnom antagonizme. Zdôrazňuje spätosť súčasnej demokracie s neoliberálnym kapitalizmom, čo sú dva projekty, ktoré si podľa mnohých teoretikov a aj podľa môjho hosťa, Petra Daubnera, priamo odporujú.

 

 

O hosťovi

 

Peter Daubner je ekonóm, filozof, politológ a politický teoretik post-marxistickej orientácie. V súčasnosti pôsobí vo funkcii štátneho radcu pre európske záležitosti v Kancelárii Národnej rady SR. Špecializuje sa na neo- a post-marxistickú politickú teóriu a politickú a sociálnu filozofiu, teórie sociálnej spravodlivosti, teórie demokracie, zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a iné oblasti.

 

 

Zdroje

 

(1) Genitív na dnešný deň. [facebook stránka] Zdroj: https://www.facebook.com/genitivnadnesnyden/ [12. jún 2020]

 

(2) Daubner, Peter. 2019. Dekonštrukcia liberálnej demokracie 21. storočia ako politickej formy neskorého kapitalizmu. Philosophica Critica, vol. 5, č. 2, ISSN 1339-8970, s. 46-56. Zdroj: http://philosophicacritica.ukf.sk/uploads/1/3/9/8/13980582/daubner.pdf [12. jún 2020]

Pôvodný zdroj

 

Kedysi totiž liberálna demokracia slúžila ako mechanizmus podporujúci emancipáciu (národnostných, sexuálnych, náboženských, jazykových atď.) menšín, marginalizovaných a vylúčených, v súčasnosti však získava podobu politického nástroja, ktorý zaisťuje moc privilegovaných a majetných
elít. Liberálna demokracia je v tomto zmysle politickou praxou so špecifickým obsahom; je to akýsi politický manažment súčasného kapitalizmu...Nie je preto prekvapujúce, že časť všímavých mysliteľov tento pojem
nahradila výstižnejšou a plastickejšiou terminológiou.
Uveďme len niekoľko reprezentatívnych príkladov: francúzsky filozof A. Badiou na opis nášho politického systému používa pojem „parlamentný kapitalizmus“ či „tovarová demokracia“; americká filozofka J. Dean
„reálne existujúca demokracia“; nemecký intelektuál W. Streeck „trhovo konformná fasádová demokracia“; český filozof M. Hauser „oligarchická demokracia“; francúzsky politológ P. Rosanvallon „demokracie bez kvality
pre ľudí bez kvality“; britský sociológ R. Milliband „kapitalistická demokracia“; francúzsky filozof D. Bensaïd „trhová demokracia“ a český filozof B. Horyna „neoliberálna demokracia“.