​

​

Žijeme v demokracii. Učíme sa o tom od základných škôl a považujeme to za fakt. Moje nedávne zistenie, že demokracii je viacero, a nie len jedna, bolo pre mňa osobne, dosť prekvapivé. Tá naša, má mnoho prívlastkov, najčastejšie ju však nájdeme pod názvom liberálna demokracia. A objavujú sa názory, že tento typ demokracie je v kríze.

Túto pomerne náročnú tému som si dovolila trochu odľahčiť a za zdrojový obrázok som vybrala jeden z príspevkov od facebookovej stránky Genitív na dnešný deň (1), ktorá sa zaoberá hľadaním krásy v gramatickom páde - genitíve slovenských slov. Genitív, ktorý som z ich bohatého portfólia vybrala, je slovo "vízií". Pretože vízie, podľa mňa, celkom presne popisuje podstatu toho, o čom sa budeme rozprávať s mojim hosťom Petrom Daubnerom. A totiž o teóriách rozličných demokratických vizií a predovšetkým o prevládajúcej vízii neoliberalizmu.

​

Peter Daubner je ekonóm, filozof, politológ a politický teoretik. Špecializuje sa na neo- a post-marxistickú politickú teóriu, politickú a sociálnu filozofiu, teórie sociálnej spravodlivosti, teórie demokracie a na mnohé iné oblasti.

 

Liberalizmus je komplex názorov a postojov, ktoré sa snažia presadzovať a maximalizovať slobodu jednotlivca a jeho práva. Korene liberalizmus siahajú do osvietenstva, pričom od tej doby sa vyvinulo niekoľko typov a spôsobov chápania liberalizmu. Už s pojmom liberálnej demokracie (2) sa spája mnoho kritiky, ktorá spočíva obzvlášť v tom, že sa premenila len na akýsi politický manažment kapitalizmu a na základe tohto získala liberálna demokracia od teoretikov hneď niekoľko pomenovaní, ktoré práve tento problematický faktor zdôrazňujú. Medzi tieto pomenovania patrí napríklad oligarchická demokracia, tovarová demokracia, kapitalistická demokracia, parlamentný kapitalizmus a aj neoliberálna demokracia (pojem českého filozofa B. Horyna, pozri zdroj 2).

​

Neoliberalizmus je ekonomickou ideológiou, ktorá presadzuje trhový, divoký kapitalizmus a ekonomickú globalizáciu. Presadzuje taktiež individualizmus, voľný trh, súkromné vlastníctvo a odmieta zásahy štátu do ekonomiky. Je založený na procesoch privatizácie, deregulácie a liberalizácie a jeho cieľom je minimálny štát. Hlavnou kritikou neoliberalizmu je, že zo svojej povahy slúži predovšetkým bohatým a vládnucim vrstvám našej spoločnosti, pričom bežní občania, nemajú prístup ani k politickému boju, ani k možnosti niečo na tomto stave zmeniť. Preto je pojem neoliberálna demokracia založený na silnom antagonizme. Zdôrazňuje spätosť súčasnej demokracie s neoliberálnym kapitalizmom, čo sú dva projekty, ktoré si podľa mnohých teoretikov a aj podľa môjho hosťa, Petra Daubnera, priamo odporujú.

​