9 ║ 10.7. 2020 ║ Richard Sťahel​ ║ 29 min

 

Téma: Cesta späť je dlhá a ja vás prosím. Vráťte sa domov teraz.

Antropocén časť II. — Čo príde po Antropocéne

00:00 / 01:04
Screenshot_1.png
nick cave.png

 

 

Toto je druhá časť rozhovoru s docentom Richardom Sťahelom na tému Antropocén. Prvú časť rozhovoru si môžete vypočuť tu, pán docent v nej vysvetľuje, čo je to Antropocén, aké podmienky ho definujú a prečo na tak závažné varovania vedcov a dokonca aj na našu bezprostrednú skúsenosť so zmenou klímy ako spoločnosť nereagujeme.  

 

V tejto časti rozhovoru sa rozprávame o tom, či máme v histórii ľudstva nejaké pozitívne precedensy civilizácii, ktoré dokázali žiť udržateľne v rámci obmedzených zdrojov, a taktiež sa pána docenta pýtam, čo príde po Antropocéne.

V histórii ľudstva doteraz zanikla prakticky každá civilizácia, s výnimkou tej čínskej. Takmer pri všetkých zánikoch civilizácii zohralo prekročenie limitu udržateľnosti veľmi dôležitú rolu. Negatívnych precedensov je teda mnoho a ani pri čínskej civilizácii sa nedá hovoriť o udržateľnom hospodárení s prírodnými zdrojmi. Humanitné vedy nás učia, ako kolabovali predošlé civilizácie a my aj napriek tomu konáme, akoby tej našej, industriálnej, nič podobné nehrozilo. V nových podmienkach planéty, ktoré definuje klimatická nestabilita Antropocénu fungujeme so starými svetonázormi a modelmi uvažovania.

 

Jednou z mnohých obáv dôsledkov klimatickej krízy je, že tieto zmeny rozvrátia spoločnosť natoľko, že prestane existovať ako celok. Nové koncepty usporiadania spoločnosti na planéte, ktorá voči nám, a ani voči životu ako takému, nebude tak žičlivá, zatiaľ nemáme. Odvádza nás to k dystopickým scenárom, do sveta, v ktorom vyvstanú mnohé morálne a existenciálne dilemy (1), v ktorom sa spoločnosť roztriešti na kmene, alebo jednotlivcov, v ktorom sa nerozpráva o Antropocéne, ale bojuje o prežitie. Nedávna štúdia hovorí, že po Antropocéne príde éra tzv. Hothouse Earth (2). V takom klimatickom režime nebude možné udržať civilizáciu o takom počte ľudí a v podobe, ako ju poznáme dnes. Keď však chceme byť optimistickí, môžeme hľadať nádej v tom, že Antropocén a to, čo po ňom bude nasledovať, dá nášmu živočíšnemu druhu príležitosť prestať pôsobiť ako parazit a naučiť sa žiť na planéte s obmedzenými zdrojmi.  

 

Názov tohto rozhovoru je úryvok zo skladby od Nick Cave & The Bad Seeds – Anthrocene z albumu Skeleton Tree (2016), v ktorej Nick Cave spieva (3):

  

Zadržte dych, pokiaľ ste v bezpečí

Cesta späť je dlhá a ja vás prosím

Vráťte sa domov teraz.

 

Mojim hosťom je docent Richard Sťahel, filozof a vysokoškolský pedagóg. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Filozofického ústavu Slovenskej Akadémie Vied v Bratislave a špecializuje sa na environmentálnu a politickú filozofiu a tiež filozofiu ľudských práv. Zameriava sa na skúmanie príčin krízy globálnej priemyselnej civilizácie a filozofických, sociálnych a politických dôsledkov klimatických zmien a masového vymierania rastlinných a živočíšnych druhov.

Rozhovor s docentom Richardom Sťahelom som sa rozhodla uverejniť v dvoch častiach, pretože mal pôvodne celý viac ako 2 hodiny. Antropocén, ktorý je bezprostredne spätý s klimatickou krizou, je témou oboch z nich. Je to téma natoľko závažná, fascinujúca a desivá, že si zaslúži dve časti Paralelného ateliéru.

 

O hosťovi

Doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD. je filozof a vysokoškolský pedagóg, v súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Filozofického ústavu Slovenskej Akadémie Vied v Bratislave. Špecializuje sa na environmentálnu a politickú filozofiu a tiež filozofiu ľudských práv. Zameriava sa na skúmanie príčin krízy globálnej priemyselnej civilizácie a filozofických, sociálnych a politických dôsledkov klimatických zmien a masového vymierania rastlinných a živočíšnych druhov. Okrem množstva vedeckých článkov a štúdií je autorom monografie Pojem krízy v environmentálnom myslení (Bratislava: Iris, 2019) a spoluautorom vedeckých

monografií Environmentální devastace a sociální destrukce (Praha: Filosofia, 2016) a Človek, sloboda a vlastníctvo vo filozofii raného novoveku (Bratislava: Iris, 2015).

 

 

Zdroje

 

(1) Wikipedia.com - Lifeboat ethics. 2020. Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Lifeboat_ethics  [4. júl 2020]

 

 

(2) Khan, Stephen: Hothouse Earth: our planet has been here before – here’s what it looked like. 2018. Zdroj: https://theconversation.com/hothouse-earth-our-planet-has-been-here-before-heres-what-it-looked-like-101413 [4. júl 2020]

 

 

(3) Nick Cave & The Bad Seeds. Anthrocene. Skeleton Tree. 2016. Retreat Recording Studios. Brighton, England. [hudobná skladba] Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=14O_HOQXSEM [14. jún 2020]

Pôvodný zdroj

 

Even if carbon emissions are reduced to hold temperature rises at the 2°C guardrail of the Paris Agreement, changes already afoot in the environment such as melting permafrost and forest die-back could accelerate warming well into the future, potentially pushing our planet into what is being called a “Hothouse Earth” state.

The risk of a hothouse was raised by a recent study, though the authors stressed that it is not inevitable. But what is a Hothouse Earth state, and how will it feel for humans and the rest of nature?

Slovenský preklad

Aj keď sa emisie uhlíka znížia tak, aby udržali stúpanie teploty pri ochrannom limite 2°C podľa Parížskej dohody, zmeny, ktoré už prebiehajú v okolí, ako napríklad topenie permafrostu a odumieranie lesov, by mohli do budúcnosti urýchliť otepľovanie, čo by potenciálne mohlo našu planétu transformovať do stavu, ktorý sa nazýva „Hothouse Earth“.

Riziko takéhoto efektu skleníku priniesla nedávna štúdia, v ktorej autori zdôraznili, že to nie je nevyhnutné. Aký je to stav Hothouse Earth a aké dopady to bude mať pre ľudí a zvyšok prírody?

Pôvodný zdroj

 

Hold your breath while you're safe

It's a long way back and I'm begging you please

To come home now, come home now

Slovenský preklad

Zadržte dych, pokiaľ ste v bezpečí

Cesta späť je dlhá a ja vás prosím

Vráťte sa teraz, vrátte sa teraz

 
 

© 2020 Paralelný ateliér

Chránené autorským právom.